streda, 14. júna 2017

Welcome to my life!

Ahojte!

Je zvláštne opäť písať nejaký článok po sto rokoch, ale až teraz počas skuškového obdobia keď mám samozrejme rozlietanú hlavu všade možne a aj v skriptách, tak som si spomenula, že kedysi som takto zvykla písať na mojom blogu všetko možné, a zistila som s odstupom času, že mi to chýba ako aj kopu iných aktivit, ktoré som postupom času a dospievaním nejako posunula do úzadia a prestala som sa im venovať.

CHYBA!

Činnosti a aktivity, ktoré Vás robia šťastným netreba nikdy odkladať bokom, ibaže by to mohlo mať nejaký negatívny dopad na každodenný život samozrejme. Našťastie v mojom prípade ešte nie je všetko stratené a ku väčšine činností, ktorým som sa venovala predtým sa budem mocť venovať opäť..Vlastne jediná z mojich záľub, ktorej som sa nevzdala za celú tú dobu bol spev...

Síce som trochu zmenila cestu a spôsob, akým som sa prejavovala, štýl hudby som zmenila na dva roky keď som bola v školskej kapele na strednej škole a tam som nediktovala vždy len ja, čo budeme robiť, keďže sme sa reprezentovali najmä na školských udalostiach, tak náš repertoár musel byť celkom limitovaný, ale aspoň mi to umožnilo spoznať zopár zauímavých osôb, ktoré mi pomocou hudby spríjeňovali každú stredu poobede...

Lenže s touto školskou kapelou som sa musela rozlúčiť po skončení maturity na gymnáziu a pred odchodom na vysokú školu.

Keď som bola prvý týždeň na univerzitnom kampuse, pre študentov prvého ročníka boli pripravené uvitajúce stretnutia so všetkými aktivitami, aké sa možu na škole vykonavať, od študia jazykov, cez šachové a programatorské krúžky až po divadelnú a hudobne multižánrovú sekciu.

Tieto dve posledné ma zaujali samozrejme z mojho pohľadu asi najviac keďže programovania mám už tak počas štúdia až až a šach je ešte stále len jedna z nevyškrtnutých činností na mojom zozname vecí, ktoré potrebujem, respektíve chcem ovládať.. celkovo čo sa týka hier som už nejako zakrpatela pretože málokto sa v mojom okolí chce hrať spoločenské hry, nech už je to akákoľvek bomba  :)

Ale aby som neodbočovala, tak som sa vlastne rozhodovala medzi všetkými divadelnými spolkami a medzi speváckym zborom. Divadlo je predsa len niečo, čo ma neskutočne baví, pretože často na scéne môžm ukázať jednu časť zo mňa, ktorá sa inokedy nemôže ukazovať za bieleho dňa na verejnosti, ale iba na divadelných doskách a či už je to predstavenie niekde na ulici alebo v divadle či v nejakom ino prostredí, vždy to ľudia prijmú lepšie, keď si myslia že to, ako interpretujete danú postavu je len hrané. Keby sa niekedy zamysleli a zistili by že komedianti sú často napoly blázni tak by i asi bolo menej do smiechu. Týmto nechcem ani utočiť na komediantov lebo sama som s mnohymi pracovala a su to podla mňa úžasní ľudia, práveže si skôr myslím že z ich nadhľadu by si mohlo brať vela ľudí v "reálnom"svete priklad, pretože ked sa obzriem okolo seba a vidím svet v ktorom žijem tak niekedy naozaj uvažujem či ludia vidia ešte aj nieco iné , ako len čísla, ktore zarabaju, obrovske kruhové objazdy pod očami z celonočnej aj celoročnej práce  a materiálne hodnoty ..

A samozrejme som opať odbočila :D Toto je môj večný problém, preto ma nemali radi profesori v škole ktorí čitali moje eseje, či už z jazykov alebo z filozofie, vždy mám ten istý problem aj čo sa týka rozprávania aj hociakého ineho slovného útvaru, takže kebyže sa rozhodnem napisať knihu tak by tam muselo byť varovanie, že veľmi často mam suchý,nezmyelný alebo vedecký humor, ktorý častokrát pobaví iba mňa, čo vlastne vyznie nakoniec celkom hlupo ..


A spolu s mojim prestupom na univerzitu som zmenila aj mesto a aj štát, takže som sa opäť vydala na novú dlhú a zážitkami prepletenú cestu :)

No aby som nejako narýchlo ukončila tento prvý príspevok s prislubom ku dalšiemu članku v relativne blizkej dobe a nie po dalších sto rokoch, tak mi len ostáva povedať, že nakoniec som sa stala sučasťou univerzitneho zboru,ktorý oslavoval tento akademicky rok okruhle narodeniny svojho založenia a v najbližšom článku opíšem, čo mi tento zbor dal za celý môj prvý rok na univerzite :)

Ak si došiel až na koniec článku tak mi jednoznačne daj vedieť o tom, čo si o ňo myslíš, viem že moje schopnosti a znalosti ohladom blogovania ešte maju velke medzery, ale nikdy sa netreba prestať učiť nové veci 👌

xoxo Lussie

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Welcome to my life!

Ahojte! Je zvláštne opäť písať nejaký článok po sto rokoch, ale až teraz počas skuškového obdobia keď mám samozrejme rozlietanú hlavu všad...